Foto: Maria Alkhimova

 

V dnešnej dobe ľudia za pár dní života absorbujú toľko vizuálnych podnetov ako kedysi naši predkovia za celý život. Od momentu, keď ráno otvoríme oči, sa na nás valí taká plejáda rôznorodých farieb, tvarov, podnetov, vecí, ľudí, stavieb, ulíc, interiérov, pomalých aj rýchlych pohybov, krás a ohyzdností, že by si mal každý z nás po príchode domov dopriať vnorenie sa do blahodarného ticha, neutrálnej krásy a opticky pokojného, neiritujúceho prostredia. Presne taký je menší dom v Bratislave, ktorého rekonštrukciu práve dokončila šéfredaktorka magazínu Top Fashion Barbora Franeková. 

 

Základné idey

Byt v dvojdome mal všetko, čo Barbora potrebovala. Vynikajúcu lokalitu s blízkosťou prírody a jednoduchým prístupom do centra, veľkú záhradu aj vyhovujúcu obytnú plochu. Po podrobnom rozhliadnutí sa v jednotlivých miestnostiach chýbalo už len jedno. Kompletná rekonštrukcia. Dom síce nebol starý, ale po zvážení požiadaviek a predstáv o kvalitnom bývaní, v ňom neostal kameň na kameni. Pôvodne ponurejší interiér bolo potrebné úplne presvetliť. To znamená zmeniť jeho dispozíciu aj veľkosť okien. Barborina vízia bola čo najviac otvoriť dennú časť na prízemí, aby svetlo mohlo prenikať dnu z viacerých svetových strán. Ponechané boli len nevyhnutné priečky, ktoré spoločne so zväčšenými oknami a celopresklenými dvermi zabezpečili dostatočný prístup denného svetla počas celého dňa.

 

Interiér domu je symbiózou geometrických a organických tvarov, vyjadrujúcich poddajnú útulnosť a lásku k severskému dizajnu. Foto: Maria Alkhimova

 

Čo sa týka interiérového dizajnu, pre novú majiteľku bolo nanajvýš dôležité, aby jej architektka pomohla navrhnúť harmonický, vyvážený domov. Táto požiadavka však zakolísala pri napĺňaní predstáv a hľadaní kompromisov. Všeobecne platí, že architekt by mal rešpektovať vôľu svojho klienta, mal by mu byť dobrým radcom a ponúkať riešenia vyplývajúce z jeho životného štýlu, vnútorných potrieb a jeho osobnosti. Ak však spoločne nenájdu pochopenie a konsenzus, doplatí na to zväčša majiteľ. To je dôvod, prečo majiteľka po čase spoluprácu ukončila a ďalšie kroky podnikla zväčša sama, sčasti s pomocou interiérovej dizajnérky Romi Klimek. Stálo ju to síce oveľa viac času a pravdepodobne aj peňazí, no rozhodnutie to bolo správne. Dnes má interiér domu jasný názor, úžasnú charizmu, pôsobí uvoľnene a prirodzene, ale hlavne, majiteľka sa v ňom cíti tak, ako potrebuje. 

Fúzia strohej geometrie, severskej naturálnosti a parížskeho šarmu

Už na prvý pohľad zaujme kombinácia geometrických línií, oblých tvarov a všadeprítomných odtieňov teplej bielej farby. „Chcela som mať interiér, ktorý by ma len tak rýchlo neomrzel. Mala som predstavu čistého minimalistického vzhľadu, a to práve preto, aby v ňom bola vždy možnosť ho variovať rôznymi nábytkami, umeleckými dielami alebo doplnkami.“ Tento koncept je veľmi racionálny, no vyžaduje si premýšľať nadčasovo. Práve pri minimalizme je dôležité, aby bol každý detail premyslený do úplnej dokonalosti, ktorá nechá vyznieť osobitý punc konkrétneho priestoru. Napríklad minimalistické schody pôsobia vďaka strohému dizajnu a absencii zábradlia skulpturálnym dojmom, pričom ich tiene, meniace sa v priebehu dňa, akoby maľovali na stenu výrazný, výtvarne podmanivý druhý plán.

 

Schodisko s výrazným skulpturálnym nádychom. Foto: Maria Alkhimova

 

Majiteľka hovorí, že má rada jednoduchú geometriu, severský vzhľad, ale aj parížsky šarm. Škandinávsky prístup reflektuje tvarová striedmosť a farebná neutralita, a Paríž evokujú umelecké diela a zútulňujúce drevo použité na kuchynskej linke a parketách. Odtiene bielej farby interiér opticky rozširujú, a zjednocujú architektonické a dizajnové prvky do harmonického celku. Majiteľka v rámci plôch pôvodne plánovala siahnuť po prírodnom kameni, no váhala kvôli jeho dekoratívnosti. Firmu Liquid Floors jej odporučila Romi Klimeková pre vynikajúce vlastnosti liatej podlahy. Neobsahuje žiadne spoje ani škáry, je vhodná aj na nábytok, a vďaka ručnému nanášaniu vykazuje známky prirodzenej nedokonalosti. Majiteľku tento materiál očaril natoľko, že ním dala natrieť nielen podlahy a steny, ale aj jedálenský stôl, kuchynskú linku s policami, nábytkové prvky a kúpeľne. „Niektorí ľudia, ktorí ku mne prídu, si myslia, že tento materiál je len základ, a naň pôjde iná, dokonalejšia vrstva. Myslím si, že u nás nie sme veľmi otvorení ponechať v interiéri surové materiály, všetci chcú mať všetko bezchybné, priam dokonalé. No mne sa páči práve táto nedokonalá raw štruktúra.“ Aby bol pozdvihnutý jednoliaty vzhľad, Barbora sa rozhodla ukončiť podlahy bez použitia líšt a zvolila skryté zárubne na dverách od slovenskej firmy Wens door.  

Kuchyňa ako miesto pre umenie

Cez vstup vedie chodba do kuchyne a nerušene pokračuje až do záhrady. Tento prechod je opticky definovaný liatou podlahou a drevenou stenou s úložnými priestormi, plynule nadväzujúcimi na kuchynskú časť. Homogénna drevená stena opticky predlžuje kuchyňu a zároveň ju oddeľuje od obývacieho priestoru. V takto poňatej jednoliatej ploche pôsobí nika sviežim dojmom.

 

Foto: Maria Alkhimova

 

Výrazovým prvkom, spájajúcim chodbu s kuchyňou, sú aj stropné lampy od Anety Kurta, podporujúce v tejto časti mäkkú eleganciu. Pre Barboru predstavujú svietidlá samostatnú kapitolu. „Dlho som nevedela nájsť žiadne svietidlá do tejto chodby, ktoré by sa mi páčili, no poznala som tvorbu Anety Kurta, preto som ju oslovila, či by sa nepodujala na experiment. Nikdy predtým svietidlá nerobila, zameriava sa na misky a dekoratívne umelecké objekty, a v podobnom dizajne som si predstavovala aj svietidlá do tohto priestoru. Aneta je neskutočne šikovná a aj keď jej to dalo zabrať, vyrobila svietidlo presne podľa mojich predstáv.“ Kuchyňa sa drží celkovej minimalistickej estetiky, väčšina spotrebičov je preto uložená v skrinkách. Barborin cit pre detail a remeselné umenie je zjavný vo výbere kuchynského riadu, ktorý do interiéru prináša výtvarnú nadstavbu. Keramické šálky od Gustafa Westmana a váza od Davida Valnera nadväzujú na čistý dizajn kuchyne, vizuálny kontrapunkt mu vnášajú taniere vyrobené v spolupráci s výtvarníčkou Michaelou Červenou, aj poháre na šampanské s morskou tematikou od dizajnéra Lukáša Houdka, ktoré vyrobil v spolupráci s obchodom Artisème. 

Dokonalo nedokonalé

Hlavná obytná časť je interpretovaná ako útulný spoločenský priestor, dotvorený citlivo vybraným škandinávskym nábytkom. „Chcela som nájsť prienik medzi pohodlím a severským nábytkom. O sedačke som mala jasnú predstavu už od začiatku. Dlho som túžila po ikonickej Camaleonda od B&B Italia, ktorú na Slovensku v Česku zastupuje firma Konsepti. Očarila ma nielen svojim špecifickým čalúnením capitonné, ale aj haptickými vlastnosťami, modularitou a ekologickými materiálmi.“ Na farbu pohovky nadväzuje kamenný stolík pod krbom. „Tento kameň ma zaujal hlavne svojou štruktúrou a opäť nedokonalosťou až natoľko, že ho zvažujem použiť aj do exteriéru.“ Jeho povrchová štruktúra ostala zachovaná, spoločnosť mu robia vázy od slovenských umelkýň Lucie Strassnerovej a Zenae.  

Jednou z dominánt obývačky je aj organický jedálenský stôl, vyrobený na mieru od firmy EM Works, ktorá sa postarala o všetku stolárčinu v dome. „Veľmi sa mi páči ručná práca, pretože na rozdiel od sériovo vyrábaných výrobkoch, svojimi chybičkami krásy vyžaruje charizmu, svojrázny charakter a nesie autentický príbeh.“ Zmenou dispozície vznikol na prízemí nový priestor, kde v budúcnosti Barbora plánuje vytvoriť hosťovskú izbu. Aktuálne funguje ako pracovňa, dispozične prirodzene oddelená od obývacej časti. Z pravej strany sa vchádza do hosťovskej kúpeľne so sprchovým kútom a toaletou. 

Útočisko v objatí umeleckých diel 

Schodisko vedie priamo do galérie, rozliehajúcej sa na prvom poschodí. Pôvodne tu boli tri klasicky usporiadané izby, no majiteľka sa rozhodla jednu z nich obetovať, aby dosiahla intímne útočisko v objatí umeleckých diel. „Galéria je pre mňa najkrajšou časťou. Milujem otvorené plochy a teším sa na to, ako ju budem zariaďovať a meniť výtvarnými dielami.“ Dobrým krokom bolo aj navrhnutie vikiera, poskytujúceho priestor pre kreslo od Ligne Roset a stolík z prírodného kameňa a kovu od Jakuba Kubicu, vyrobeného na pomedzí umeleckého diela a funkčného produktu.

 

 

 

Stolík z prírodného kameňa a kovu od Jakuba Kubicu, umiestnený v galérii, je vyrobený na poemdzí umeleckého diela a funkčného produktu. Foto: Maria Alkhimova

 

Barbora nechala otvoriť stenu do podkrovia, čím vynikla výška galérie aj dvoch spální. Miestnosti sa tak opticky nadýchli a vďaka zachovaniu pôvodných trámov dodali prvému poschodiu osobité vyjadrenie. Jednou z požiadaviek bolo aj vytvorenie dostatočných úložných priestorov. Zasadiť ich práve medzi umelecké diela na prvý pohľad neznie ako najlepší nápad, no firma Em Works sa s touto úlohou vysporiadala perfektne. Vstavané skrine svojou farebnosťou, čistým dizajnom a geometrickými detailmi tvoria nenútený dialóg s otvorenou galériou. 

Nočná zóna  

Spálňa je vyjadrením vnútorných potrieb a našej intimity. „Je to môj osobný priestor, preto som si spálňu zvolila v izbe otočenej do tichej záhrady.“ Jeden z najlepších pocitov po rannom precitnutí je postaviť sa nohami na príjemnú, mäkkú zem. Majiteľka aj tu nadviazala na celkový charakter domu, a v prípade koberca hľadala riešenie čo najviac imitujúce podlahy v celom interiéri. Koberec, spoločne so svietidlom Flos a taburetom Camaleonda, podčiarkujú príjemný a tichý ráz miestnosti a prehovárajú rovnakým dizajnovým jazykom ako zvyšok domu. Spálňa mala byť pôvodne prepojená s kúpeľňou, no finálne rozhodnutie padlo na šatník. Firma Ekoma design ho navrhla ako logicky usporiadaný priestor, prispôsobený potrebám majiteľky.

 

 

 

Foto: Maria Alkhimova

 

Takmer celá kúpeľňa na prvom poschodí je obliata liquid floorom, vďaka čomu vyžaruje takmer meditatívny pokoj. Jej podmanivú estetiku vyzdvihuje aj organické zrkadlo od slovenskej firmy zoskla, a akcentujú v nej ručne vyrábané batérie v mosadznej farbe od talianskeho výrobcu Officina Nicolazzi. Práve takto poňatý neutrálny dizajn vytvára ideálnu možnosť pre hru dopadajúceho svetla. Jemne nedokonalé plochy vrhajú na povrchoch nečakané tiene, odhaľujúce mäkké zaoblenia.  

Prepojenie interiéru so záhradou

Víziou majiteľky bolo začleniť záhradu do konceptu bývania tak, aby bola s interiérom do maximálnej miery prepojená. „Vyrastala som na dedine v rodinnom dome a doteraz mi chýbajú čarovné momenty, ako napríklad odtrhnúť si pažítku zo záhonu alebo jablko zo stromu. Záhradu vnímam ako neoddeliteľnú súčasť bývania v dome.“ Na exteriéri pracovala spoločne so záhradnou architektkou Dominikou Šimorovou zo štúdia Biely Atelier, ktorá do bodky pochopila Barborinu predstavu o tom, ako má vyzerať priestor za domom. Keďže terén je kaskádovitý, architektka ho rozdelila na tri úrovne, čím zároveň dosiahla, že záhrada vyzerá oveľa širšia, než bola pôvodná. Prvá úroveň vizuálne predlžuje interiér smerom von. Dvere v obývacej izbe sú navrhnuté tak, aby v letných mesiacoch, keď budú otvorené, umocnili dojem optického rozšírenia obytného priestoru do exteriéru. Majiteľka sa rozhodla ponechať výhľad na zeleň bez rušivých elementov, a tak sedací nábytok bude presunutý na terasu z bočnej strany domu. V druhej úrovni je vysadený trávnik, v tretej časti bude umiestnený bazén a uzatvárať ho budú stromy. Kvety v kvetináčoch by mali evokovať „starú záhradu“. Zatiaľ čo interiér domu oblažuje blahodarným pokojom, jeho exteriér prináša život, meniaci sa ročnými obdobiami. 

 

 

 

Foto: Maria Alkhimova

 

 

Barborka Franeková je človek, ktorý sa dokáže pobaviť sám na sebe, preto si na neľahký proces rekonštrukcie a zariaďovania spomína s úsmevom. Vie, že celý tím ľudí od architektky, interiérovej dizajnérky či dodávateľov nejeden raz vyviedla z miery svojimi netradičnými požiadavkami, no vďaka svojej neústupčivej, no zároveň trpezlivej povahe našla vo svojom novom domove to, čo hľadala. A výsledok naozaj stojí za to.